„MAMI, JA NEMÁM ČO ČÍTAŤ.“
TAK SA TO CELÉ ZAČALO.
Bolo to večer. Do kníhkupectva sme už rozhodne nešli, lenže môj syn pred spaním číta rád. Aj preto, že sa tým dá celkom šikovne oddialiť spánok. 🙂
„Vieš čo? Ja ti niečo napíšem,“ povedala som.
Netušila som, že som si práve vyrobila robotu na najbližšie mesiace – či vlastne roky.
PRVÝ BOL BOLKO. POTOM PRIŠIEL SAMO.
Bolko vznikol z úplne obyčajného dňa – z toho, čo sme práve doma riešili. Z detskej bolesti, pri ktorej je jasné, že TOTO SA NEDÁ PREŽIŤ. Bez poučovania a múdrych rečí. Jednoducho cez príbeh.
Na druhý večer však prišlo: „Mami, napíšeš mi ešte jeden?“ A tak vznikol Samo a jeho prvý deň v škole. Syn sa k nemu vracal, smial sa a čítal ho stále dookola.
„TOTO BY SME MY NEPOVEDALI.“
Od začiatku som mala doma jedného veľmi nekompromisného testera. „Toto slovo tam nedávaj. To je trápne.“
Alebo: „Toto by sme my nepovedali.“
A mal pravdu. Vďaka nemu som postupne našla jazyk, ktorý je deťom blízky a v ktorom sa môžu spoznať. Bez dospeláckych poučiek. Zato s trapasmi, nervami, hláškami a životom, ktorý dobre poznajú.
NO… CHCE TO NIEČO VIAC.
Keď pribúdali príbehy, bolo jasné, že potrebujú aj vlastný obrazový svet. Začala som hľadať štýl, ktorým by som svet zo svojej hlavy dostala na papier.
A ZRAZU TO UŽ NEBOLA IBA KNIHA
Nechcela som, aby dieťa knihu iba prečítalo a odložilo. Ten scenár pozná asi každý rodič – nová kniha na chvíľu zaujme a potom už len poslušne sedí na poličke.
A tak z malej domácej knižky vyrástla interaktívna kniha, do ktorej môže dieťa vstúpiť – písať, kresliť, lúštiť tajnú abecedu, rozhodovať sa a pridať niečo vlastné. Stále je to v prvom rade kniha plná príbehov, v ktorých sa deti nájdu.
A príbeh sa nemusí skončiť ani poslednou stranou. OTPT ZÓNA tu na webe je miesto, kde budú postupne pribúdať interaktívne aktivity a svet knihy môže pokračovať ďalej.
Kam sa to celé dostane, zatiaľ neviem.
Veď keby bolo všetko dopredu jasné, bola by to celkom nuda.
Takže… o tom potom. 🙂